Stalingrad
Stalingrad - november 1942 - január 1943
Obrovské straty, ktoré utrpela nemecká armáda, a ťažkosti, ktoré ju sprevádzali od začiatku operácie Barbarossa v júni 1941, Hitlera vôbec neskľúčili, ale naopak, mali na neho celkom opačný účinok. Už na leto 1942 pripravoval veľkú ofenzívu, ktorej cieľom bolo prekonať sovietsky odpor. Fuhrer, najvyšší vojenský veliteľ obrovského východného frontu sa mylne nazdával, že Červená armáda v zimných bojoch vyčerpala väčšinu ľudských zdrojov aj výzbroje. Preto sa ponáhľal posilniť svoj vojenský potenciál na východe. Stiahnutím posíl z Rumunska, Maďarska a Talianska sa mu podarilo zostaviť početné silné a dobre vyzbrojené vojská. Časť z nich mala nízku bojaschopnosť.
Hlavný nemecký útok sa sústreďoval na priemyselné a ropné oblasti na juhu. Na severe sa malo pokračovať v úsilí o dobytie Leningradu a stredná časť frontu mala zotrvať na dosiahnutých pozíciách. Júnová ofenzíva Sovietov prekvapila. Nemcom sa spočiatku darilo uplatňovať taktiku bleskovej vojny (Blitzkrieg) , čo Hitlera naladilo optimisticky. 23. júla vydal smernicu č. 49, ktorou sa vzdal plánu postupného dobývania juhu, začínajúc Stalingradom. Zamýšľal súčasne zaútočiť v dvoch smeroch: na Stalingrad a na Kaukaz. Od tohto zámeru ho nedokázali odhovoriť ani vlastný generáli, ktorí ho upozorňovali, že ich sily nie sú v takom stave, aby mohli udrieť na oba ciele v rovnakom čase.
Stalingrad sa stal konečným cieľom 6. armády pod velením generálplukovníka Friedricha Paulusa a 4. tankovej armády generálplukovníka Hermanna Hotha, ktoré sa v júni a na začiatju júla prebojúvali juhovýchodným smerom. Nebyť Hitlerových rušivých zásahov, mohli ho obsadiť bez ťažkých bojov. Führer však tým, že vyčlenil Hothove tankové jednotky a poslal ich na juh – na Kaukaz – premeškal príležitosť, aby jeho vojská vstúpili do mesta prv, než by Sovieti stihli sformátovať jeho obranu.
O štrnásť dní neskôr Hitler nariadil 4. tankovej armáde, aby sa obrátila na severovýchod a postupovala znovu na Stalingrad. Jedinečnú šancu, ktorá sa mu núkala predtým, však už premárnil. Dňa 9. augusta Hotha zastavil 160 km pred mestom nedostatok zásob. Paulusova 6. armáda sa medzitým prebojovala cez Don, 23. augusta sa ocitla na pravom brehu Volgy severne od Stalingradu a postupovala smerom k predmestiam. Napriek silnému odporu sovietskej 62. a 64. armády Paulus získal kontrolu nad priestorom medzi Donom a Volgou, zriadil tam letecké a zásobovacie základne a 2. septembra sa spojil s Hothom.
Hoci sa v Stalingrade rozpútali niekoľko dní trvajúce
ťažké boje a mesto bolo vystavené častým náletom, sovietske vojská pod
velením generálporučíka Vasilija Čujkova sa nevzdali. Hlavné vedenie nemeckej
armády, znepokojené nerovnosťou síl chrániacich ľavé krídlo 6. armád, ktorá
zaujala postavenie pozdĺž Donu, riadilo stiahnuť svoje vojská zo Stalingradu
a tak upevnil frontovú líniu a zabrániť, aby Paulusova armáda odrezala nepriatelsky prielom.
Príspevok není dokončený na stránke sa pracuje.
chudáci!!!!!!!!!!!§
(sasa, 15. 4. 2009 19:31)