Druha svetova vojna

Vylodenie v Normadii -Dňa 6. júna 1944 - slávny deň D - zaútočili spojenci doteraz s najväčšou inváznou armádou v dejinách ľudstva na Hitlerovu , pevnosť Európa". Otvorili druhý front, ktorého sa Stalin dožadoval od roku 1941. Lenže Briti ešte skôr, ako začal Sovietsky zväz nástojiť na akcii, ktorá mala oslabiť nemecký nápor na východnom fronte, hneď po evakuácii Dunkerku roku 1940 začali uvažovať o tom ako vrátiť front späť na kontinent. "ak to bude potrebné, tak sa do toho pustíme i sami," vyhlásil ministerský predseda Winston Churchill. Na splnenie tejto úlohy však bolo treba prepraviť početný stav vojakov i materiálu, a pritom odolávať Osi, a najmä Japoncom na iných dejiskách druhej svetovej vojny. Trvalo to celé štyri roky. Vylodenie bolo predmetom rozhovorov W. Churchilla a F. D. Roosvelta na konferencii v Casablanke v januári 1943. No nedalo sa uskutočniť ešte v tomto roku, pretože chýbali ľudské i materiálne zdroje. Dohodli sa však, že za náčelníka štábu hlavného veliteľa spojených síl (COSSAC) vymenujú britského generálporučíka Fredericka Morgana. Jeho úlohou bolo vypracovať podrobný plán sústredeného útoku na okupované Francúzsko. Morganov plán útoku cez Normandiu, ktorý sa mal začať realizovať 1. mája 1944 pod krycím názvom OVERLORD, posúdili na Qeubeckej konferencii v auguste 1943 a prijal ho britský premiér W. Churchill i americký prezident F. D. Roosevelt. Hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl však vymenovali až v decembri 1943: stál sa ním generál DWIGHT D. EIZENHOWER, ktorý už úspešne velil vylodeniu spojencov v severnej Afrike a Taliansku. K veliteľskej špičke operácie OVERLORD patrili ešte EIZENHOVEROU zástupca britský hlavný maršal letectva sir. Arthur TEDDR, veliteľ spojeneckých námorných síl admirál sir BERTRAM RAMSAY, veliteľ spojeneckých leteckých síl maršal letectva sir TRAFFORD LEIGH-MALLORY a veliteľ spojeneckých pozemných síl generál sir BERNARD LAW MONTGOMERY. Tempo príprav na vylodenie sa neuveriteľne zrýchlilo. D.EIZENHOVER i B. MONTGOMERY dospeli k názoru, že pôvodný plán útoku, ktorý vypracoval COSSAC, bol málo úderný a na priveľmi úzkom úseku pobrežia. Pôvodne plánovaným piatim divíziám preto priradili ďalšie dve divízie námornej pechoty a vzdušnú výsadkovú divíziu. Front rozšírili z 56 km na 80 km v Seinskom zálive východne od Cherbourského polostrova. Rozšírenie útoku však prinieslo nový problém -nedostatok lodí na výsadok. EIZENHOWER doplnil svoje loďstvo na úkor talianskeho frontu gen. Sira HAROLDA ALEXANDRA a posunul dátum invázie z mája na jún, aby získal ďalší mesiac na prípravu výsadkových pravidiel. V mesiacoch predchádzajúcich vylodeniu spojenci uskutočnili dôkladný prieskum normandského pobrežia. Informácie získané na základe fotografických snímok, urobených počas odvážnych prieskumných letov, sa upresňovali po občasných tajných návštevách pláží, počas ktorých skúmali členitosť pobrežia nemecké opevnenia. Tieto vyrastali ako huby po daždi vďaka úsiliu poľného maršala ERWINA ROMMELA, ktorého v novembri 1943 Hitler vymenoval za veliteľa skupiny armád B vo Francúzsku. Maršal ROMMEL dostal osobité právomoci na dobudovanie opevnení na Atlantickom vale. Dal vybudovať nové bunkre a palebné postavenia, zosilnil a rozšíril jestvujúce poľné opevnenia, zvýšil počet guľometných hniezd a delostreleckých batérií. Na plážach nemeckí vojaci rozmiestnili míny a prekážky, aby zamedzili vylodenie. ROMMEL bol od začiatku presvedčený, že bitka sa budˇ vyhrá, alebo prehrá priamo na pláži. S Rommelovým názorom sa nestotožňoval jeho nadriadený poľný maršál GERD VON RUNDSTEDT. Tento hlavný veliteľ na západnom fronte sa chystal útočníkov odrezať a pobiť vo vnútrozemí. Na dosiahnutie svojho cieľa mal k dispozícii armádne skupiny B a G, ktorým velil ROMMEL a gen. Plk. JOHANNES BLASKOWITZ, ako aj tankovú skupinu západ pod velením gen. GEYRA VON SCHWEPPENBURG. Na ochranu pobrežia tiahnúceho od Holandska po francúzsko-španielske hranice a pozdĺž južnej hranice Francúzska mu slúžilo 38 divízií. Sedem záložných divízií bolo dislokovaných v priestore CALAISKEJ úžiny a tri v NORMANDII. Štyri z desiatich tankových divízií tvorili mobilnú strategickú zálohu pre prípad invázie. Hitler zveril Rommelovi 21. tankovú divíziu. Ďalšie tri sa nemali pohnúť z miesta, až kým im to neprikáže sám Hitler. Luftwaffe malo vo Francúzsku iba 160 lietadiel schopných letu – 70 stíhačiek a 90 bombardérov. KRIEGSMARINE disponovalo niekoľkými torpédoborcami, bojovými člnmi a ponorkami vo vodách LAMANŠKÉHO prílivu. Proti týmto rôznorodým nemeckým vojskám stála sústredená sila západných spojencov-39. divízií (20 amerických, 14 britských, 3 kanadské, 1 francúzska, 1 poľská ), asi 11 000 bojových lietadiel ( z toho 5000 stíhačiek), 2300 dopravných lietadiel a 2600 klzákov, ako aj vyše 6000 bojových lodí, transportných a vyloďovacích plavidiel. Čelo útoku mali tvoriť špeciálne skonštruované plávacie tanky a ďalšie obrnené vozidlá. Zásoby sa mali vykladať pomocou dvoch veľkých umelých prístavov a pohonné látky prepravovať s Anglicka do Normandie podmorským potrubím Pluto( Pipeline Under the Ocean ). Nemnci síce zistili, že invázia sa má uskutočniť v lete 1944, ale presný dátum a miesto vylodenia zostali najlepšie stráženým tajomstvom vojny. Spojenci rozvinuli celý komplex úspešných zavádzajúcich operácií, ktoré mali presvedčiť nepriateľa, že hlavným cieľom útoku je CALAISKÁ úžina. Po preložení operácie Overlord , plánovanej pôvodne na máj, prvé dni s kombináciou mesačnej noci a odlivu pripadli na 5.,6.7. júna. Eizenhower sa rozhodol pre 6. jún lakonickými slovami : O.K. ide sa na to. Nemci boli zmetení. V predvečer 5. júna BBC odvysielalo dva verše z VERLAINOVEJ básne jesenná pieseň, ktoré Nemci správne rozšifrovali, ako signál francúzskemu hnutiu odporu, že sa invázia začína. V ten deň však počasie bolo také zlé, že vylodenie viac-menej vôbec neprichádzalo do úvahy. Aj Rommel si tým bol celkom istý, preto sa vybral na niekoľko dní navštíviť manželku. V noci z 5. na 6. júna zachytili Nemci na svojich radaroch v oblasti Boulogne-sur-Mer a Dieppe pohyby na morskej hladine i vo vzduchu. Prišli aj správy o zoskoku výsadkárov. To všetko bolo súčasťou premysleného spojeneckého klamného manévru s cieľom upriamiť pozornosť nepriateľa na nesprávne lokality. Zatiaľ sa obrovská flotila o vojnových a výsadkových lodí plavila pod ochranou noci k Normandii a americké i britské klzáky pristávali za nepriateľskými pobrežnými obrannými líniami, aby zabezpečili bočné pásma pobrežia určeného na vylodenie, ktoré bolo rozdelené do 5 zón: UTAH,OMAHA,GOLD,JUNO,SWORD. Britská 6. vzdušná výsadková divízia mal kryť pláž Sword(Meč) na ľavom krídle spojencov a plniť všetky stanovené úlohy vrátane odvážneho zneškodnenia dvoch nepriateľských brigád za Caenským kanálom a riekou Orne. Dve americké vzdušné výsadkové divízie – 82. a 101. – chránili vnútrozemie za plážou Utah na pravom krídle, no ich výsadok bol rozptýlený a utrpeli oveľa väčšie straty ako Briti. Niektoré nemecké jednotky pohotovo zareagovali na výsadok a urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby ho odrazili. Ale pohotovosť pobrežnej obrany ako celku z nevysvetliteľných príčin úplne zlyhala. Vylodenie bolo pre všetky úseky stanovené presne na hodinu po odlive, no keďže príliv na pobreží Lamanškého prielivu sa za začína skôr na cherbourskom konci pláží , Američania museli udrieť na pláže Utah a Omaha o 06.30 hod. , zatiaľ čo Briti a Kanadania museli počkať do 07.25 hod. ,. Kým nenastali optimálne podmienky na plážach Gold, Juno a Sword. Ani jeden zo spojeneckých výsadkov sa nepodarilo zatlačiť do mora, ako si to želal Rommel. Americká 4. pešia divízia na čele s obojživelnými tankami Sherman nemala na Utahu veľa roboty pri prielome Atlantického valu, ktorý bránili neskúsené druhotriedne jednotky. Ešte 6. júna postúpila 10 km do vnútrozemia a nadviazala spojenie so 101. vzdušnou výsadkovou divíziou. Na pláži Omaha privítala vojakov americkej 1.pešej divízie, podporovaných iba piatimi plávajúcimi tankami, dobre mierená paľba jedinej skúsenej jednotky nemeckej pechoty z 352. divízie, ktorá práve dorazila do Normandie. Americkí vojaci odmietli použiť britské obrnené vozidlá určené na uvoľnenie cesty cez mínové polia a tí, čo prežili nebezpečný beh cez pláž , uviazli v pochybnom úkryte, ktorý im poskytoval asi 6 metrov široký pás štrku, pretínajúci ich úsek frontu. Vzhľadom na ťažké straty sa gen. OMAR BRADLEY, veliaci americkým jednotkám z paluby bojovej lode kotviacej pri pobreží, vážne zaoberal myšlienkou stiahnuť námorný výsadok. O 11.00 hod. sa však jeho pechote podarili preraziť cez nemecké pozície a postupne sa prebojovala až na pobrežnú cestu. Britské jednotky vysadené o 07.25 hod. na pláži Gold medzi Asnelles La Riviere tvorila 50. pešia divízia a 8. obrnená brigáda, ktorej tanky prelomili nemeckú obranu. Najťažšie boje prebiehali pri dedine Le Hamel , kde bola rozmiestnená odčlenená jednotka 352. nemeckej divízie. No čoskoro aj predmostie GOLD dosiahlo hĺbku 13 km. Na tvrdý odpor narazila kanadská 3.pešia divízia pri vylodení na pláž JUNO, rozkladajúcu sa po oboch stranách rybárskej dedinky Courseulles. Napriek tomu, že kanadské jednotky nepodporovali tanky, ktoré zápasili s ťažkosťami pri vyloďovaní na búrlivom mori, podarili sa im zlomiť odpor nepriateľa a preniknúť 11 km do vnútrozemia. Posledný úsek vylodenia – pláž SWORD – sa rozprestieral od Lionu-sur-Mer po ústie rieky Orne pri Ouistrehame. Britská 3. pešia divízia a 27. obrnená brigáda dobyli všetky pobrežné opevnenia, odrazili protiútok a vytvorili predmostie široké a hlboké 10 km. Na konci dňa mali spojenci na pobreží vyše 150 000 vojakov vrátane ich vojenskej techniky. Dobyli 207 km2 okupovaného francúzskeho územia. V porovnaní s rozsahom a charakterom operácie boli straty relatívne nízke - asi 6 000 – Američanov a 3 500 britských a kanadských vojakov zahynulo alebo utrpelo zranenia.

Informácie Boli získané z knihy Veľké bitky druhej svetovej vojny

Spracoval Igor Majan